Nie je nič neobvyklé na tom, že milovníci psov, po čase do svojej rodiny príjmu aj mačičku. Iné to nebolo ani u nás a ako inak, pristupovali sme k nej úplne rovnako ako k našim predošlým členom domácnosti, teda ku psom. No a to bola asi, teda určite, tá najväčšia chyba. Dnes som omnoho múdrejšia a viem, že takto sa to nerobí. Poučte sa z mojich chýb a nevychovajte zo svojej mačky malého diabla.
Dostanem sa hneď k pointe. Psi žijú vo svorkách. Mačky sú solitérky. To v preklade znamená, že nemajú žiadneho alfa samca ani samicu. Hierarchia u nich akosi neexistuje. Hlavný rozdiel spočíva vo vnímaní agresívneho správania. Ak psa čapnete po ňufáku, vníma to ako prirodzený prejav vašej nadradenosti. Mačku, zjednodušene povedané, naseriete do nepríčetnosti. Ospravedlňujem sa za trochu expresívny výraz, no inak to povedať nejde. Kto už raz zažil nahnevanú mačku vie, že to nie je len taký obyčajný hnev. 
Mačku nesmiete jednoducho nikdy biť. Nehovorím, že psa áno. Spomenuté čapnutie po ňufáku alebo vyťahanie za kožu na krku, je však povolené. Pri mačke sa však musíte vyhnúť akýmkoľvek podobným prejavom. Agresivita je u mačiek doplácaná ešte väčšou agresivitou. Bohužiaľ sa to neodnaučia ani v dospelosti. AK teda budete svoju mačku vychovávať rovnakými metódami ako psa, budete mať doma nezvládnuteľného diabla, ktorému nepomôže ani svätená voda.
No a keď už sme pri tej vode, je to najlepší spôsob ako dať mačke príučku. Tieto zvieratá vodu jednoducho neznášajú. Nesnažte sa na nich vyliať vedro alebo fľašu vody. Nalejte ju do rozprašovača a keď bude robiť neplechu, doprajte jej jedno vstreknutie rovno do papuľky. Pri tejto výchovnej metóde však musíte počítať s jednou nevýhodou. Svoju mačku nikdy neokúpete. Ak už totiž raz pochopí, že voda je niečo zlé, bude ju nenávidieť do konca života. Takže si to dobre zvážte.